Správna výslovnosť hlásky Ď

Niektoré deti namiesto hlások Ť, Ď, Ň používajú hlásky T, D, N. Keď pochopia rozdiel v tvorení D-Ď, často nastane automatický transfer aj na dvojice N-Ň a T-Ť.  

Hláska D sa tvorí špičkou jazyka za hornými rezákmi. Dá sa dobre odzerať a u zdravých detí patrí k prvým hláskam, ktoré sa deti naučia. (Ťažkosti robí deťom, ktoré sa narodia s rozštepom pery a/alebo podnebia.) 

Pri hláske Ď sa dvíha stredná časť jazyka a dotýka sa tvrdého podnebia. Špička jazyka zostáva za dolnými zubami. (Atlas slovenských hlások)

Pred vyvodením hlásky Ď si musíme overiť, či dieťa sluchom dobre rozlišuje hlásky D a Ď. Až potom začíname produkciou hlásky Ď - dieťa vyslovuje hlásku D, ale špičku jazyka si zatlačí prstom dole a mierne dozadu. Chrbát jazyka sa zdvíha k tvrdému podnebiu. Keď dieťa dokáže vysloviť izolovanú hlásku, fixujeme ju v spojení so samohláskami a neskôr v slovách. Poslednou fázou je automatizácia vo vetách, opise obrázka, básničkách, v rozhovore a v bežnej reči.