Artikulačná a fonologická terapia

05.03.2020

Narušenie zvukovej roviny reči (ďalej len NZRR) sa v minulosti označovalo ako dyslália.

NZRR zahŕňa artikulačnú a fonologickú poruchu.

(Buntová, Gúthová, 2016)



Tradičná artikulačná terapia má zvyčajne 4 fázy:

- prípravné cvičenia (napr. oromotorické cvičenia, cvičenia fonematického sluchu)

- vyvodenie hlásky

- fixácia hlásky v slabikách

- automatizácia v slovách, vetách, básničkách, v rozhovore.

(Gúthová, Šebianová, 2002)

Je dôležité každú fázu dôkladne zvládnuť, aby sme mohli postúpiť na ďalšiu. Neoplatí sa byť netrpezlivý a snažiť sa hneď novú hlásku trénovať v hovorenej reči, lebo to je na začiatku terapie príliš náročné a demotivujúce. 

Z klinických skúseností vieme, že u každého dieťaťa môžu jednotlivé fázy trvať rozlične dlho. Záleží to nielen od logopéda, ale aj od schopností dieťaťa a motivácie rodiča trénovať denne správnu artikuláciu v domácom prostredí. 



Pri fonologických terapiách ponúkame deťom vhľad do jazykového systému pre nich primeraným spôsobom. (Buntová, 2019) Napríklad pri terapii metaphon deťom vysvetľujeme, že niektoré zvuky sú silné (znelé hlásky) a niektoré slabé (neznelé hlásky). Pri znelých hláskach môžeme na hrdle cítiť vibráciu. Často sa totiž stáva, že deti majú problém nie len s jednou hláskou, ale všetky znelé hlásky vyslovujú nesprávne neznelo.

     znelé B V D Ď DZ DŽ Z Ž G

neznelé P F T Ť   C    Č  S Š K

Pri terapii minimálnych párov zámerne vyhľadáme dvojice slov, ktoré sa líšia len v jednej - pre dieťa problémovej - hláske. Napríklad ak dieťa v reči zamieňa hlásky S-Š, môžeme mu ponúkať dvojice slov

sila - šila, sýpka - šípka, supy - šupy, suchá - šúcha, sály - šály.

Zámerne dostaneme dieťa do situácie komunikačného zlyhania (napr. dieťa drží v ruke kartičku, kde sú šály, ale vysloví slovo sály a rodič mu nerozumie, resp. rozumie iné slovo). V tomto momente vysvetľujeme deťom rozdiel medzi artikuláciou hlások S-Š a učíme dieťa, ako opraviť svoju komunikačnú chybu. (Buntová, 2019)

Ak má dieťa ťažkosti so zámenou hlások S-C, môžeme mu ponúknuť dvojice slov:

sob (čítaj sop) - cop, syn - cin (zvonček), sedí - cedí, slony - clony, sup - cup.

Minimálne páry na znelé Z a neznelé S sú napríklad

zem - sem, zima - Sima, zub (čítaj zup) - sup, zob - sob, zíva - sivá.

V prípade, že si dieťa zamieňa hlásky T a K, môžeme mu ukázať dvojice slov:

tata - kaká, Oto - oko, túra - kura, tráva - krava, toč - koč.

Niekedy sa stáva, že dieťa už dokáže vysloviť hlásku R, ale v spontánnej reči ju stále nahrádza hláskou L. V tejto fáze terapie môžu pomôcť minimálne páry na L-R. (Táto metóda nie je úspešná, keď dieťa ešte nedokáže vytvoriť hlásku R.)

Ryža - lyža, rak - lak, rampa - lampa, ruka - lúka, ráta - lata.

Pri terapii minimálnych párov dieťaťu najprv predstavíme obrázky. Potom "trénujeme ušká" dieťaťa - logopéd hovorí slová, dieťa ukazuje na obrázky. Pri tejto úlohe si logopéd overí, či dieťa správne počuje rozdiel medzi podobnými hláskami. Následne dieťa pomenováva obrázky a logopéd podľa dieťaťa ukazuje a overuje si: "Toto si myslel? Dobre som rozumel?"